Svedectvo z Badína
Rodičko v Badíne, bolo opäť úžasné stretnutie so živým Ježišom, prítomným v bratoch
a sestrách. Úprimná radosť, ktorá začala zvítaním sa zúčastnených, trvala do poslednej
sekundy, do odchodu domov a ešte dlho po nej. Na prednáške otca Irenea sme si pripomenuli,
že ten, kto hovorí vždy pravdu, si nemusí pamätať, čo kedy povedal. Pravdovravnosť je
základom na ceste do večnosti. Svedectvá rodičov o rozhodnutí sa pre život v pravde, nás
o tom utvrdili. Pre nás s manželom bolo krásne stretnúť vedúceho z domu v Rakúsku Georga,
s ktorým sme sa prvýkrát stretli pred 4.rokmi. Bolo to po vstúpení nášho syna do komunity
a práve Georg mu bol svedkom a učiteľom pravého priateľstva, nádeje a odhodlania začať
nový život. Povzbudzujúce bolo aj stretnúť otca Tomáša, ktorý zase ďakoval nám, za
svedectvo viery, od nášho- komunitou premeneného syna Petra, ktorý nesie štafetu mamy
Elvíry a pomohol na ceste ich synovi v slovenskom dome. Najviac sa ma však dotkla adorácia
v kaplnke, kde som mala službu. Po polhodine keď už som prítomnému Ježišovi povedala
úplne všetko, čo som mala na srdci, túžila som počuť aj čo mi chce On povedať. Tak mu
vravím: „Hovor Pane, tvoj sluha počúva“… Zopakovala som to asi desaťkrát a stále nič. Tak
som sa poďakovala, že snáď inokedy a pri odchode som si vzala citát z košíka a odišla na
spoločný program. Predtým som sa však zastavila na izbe, vzala si okuliare a čítam: „Čo mám
vravieť? Veď mi povedal a on to urobil. Velebiť ťa budem po všetky svoje roky pre trpkosť
svojej duše. Pane pre toto sa žije a pre toto všetko je život môjho ducha, veď ma uzdravíš
a dáš mi život. Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti
záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy. Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie
smrť, ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy nedúfajú v tvoju vernosť. Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť. Pán ma vyslobodí a moje piesne budeme
spievať po všetky dni svojho života v dome Pánovom. Izaiáš hovoril: „Nech vezmú figovú
náplasť a nech priložia na vred, tak ožije.“ Ezechiáš však povedal: „Toto je znamenie, že
pôjdem do Pánovho domu.“ Izaiáš 38, 15-22
Naplnila ma obrovská radosť a bázeň pred Pánom, že je taký úžasný a dobrý. Nezanechám ťa
ani neopustím a budem s tebou v súžení (v radosti)… znie mi v ušiach do teraz.
Cítim, že stretnutie v Badíne ma posilnilo v láske, radosti, nádeji a viere. Premieňa nás
eucharistiou živého Krista, ktorý v nás túži žiť a konať svoje dielo, aby sme mu boli stále viac
podobní. Vo svete zmätku a tmy, svieti jasným svetlom nádeje a víťazstva. Buď mu sláva na
veky!
Mama Ľudmila